Slabý manažér buduje monotónny tím
Existuje vzťah medzi pestrosťou tímu a jeho schopnosťou riešiť komplexné úlohy. Čím je skupina rôznorodejšia, tým väčší je jej potenciál nachádzať originálne riešenia neštandardných a zložitých úloh.
Schopnejší jedinci sú prirodzene sebavedomejší, slobodnejší (v zmysle menej ochotní prispôsobovať sa). Majú silnejšiu vnútornú motiváciu, ale aj ego. Sú háklivejší na osudy svojich názorov. Bývajú súťaživejší. Každá minca má dve strany.
Na to, aby bol takýto potenciál využiteľný je potrebný aj schopný manažér. Slabý manažér nedokáže v takejto skupine zabrániť rozvratu. Monotónna skupina sa riadi a udržiava ľahko a jednoducho. Zvláda však iba jednoduché, rutinné úlohy. Slabý manažér si buduje monotónny tím. Bolo by mrhaním času a energie stavať na rutinné úlohy rôznorodý tím.
V reálnom svete nemôžeme očakávať, že akýkoľvek projekt prebehne hladko, bez komplikácií. Výborne tento jav popísal Carl von Clausewitz vo svojom diele Vom Krieg, kde ho nazýva "Frikcia". Monotónny tím nebude schopný na tieto komplikácie reagovať.Ak teda chcete víťaziť, budete potrebovať rôznorodý tím. A samozrejme tomu primerané manažérske schopnosti.
Peknú analógiu k tejto téme uvádza Miyamoto Musashi (1584 - 1645) vo svojej legendárnej Knihe piatich kruhov.
Pri stavbe domu musí majster vybrať správne drevo. Rovné stavebné drevo dobrého vzhľadu a bez uzlov sa používa na vonkajšie stĺpy, rovné drevo s malými chybičkami na vnútorné stĺpy. Najkrajšie drevo, aj keď trochu slabšie, sa používa na prahy, parapety, dvere atď. Dobré, silné drevo, aj keď horšieho výzoru a s viditeľnými uzlami, je na stavbe, aj keď iba diskrétne, tiež dobre využiteľné. Drevo slabé, škaredé a samý uzol poslúži dobre, ako lešenie a nakoniec na kúrenie. Rovnako majster tesár prideľuje svojim ľuďom prácu podľa ich schopností. Ak prednosti aj obmedzenia svojich ľudí dobre pozná a prácu medzi nich správne rozdelí, tak bude jeho dielo dobré.