William M. Sky

ZRKADLO

Sklamali ťa kamaráti neverní?

Nemajú čas vypočuť si

tvoj monológ dôverný?


Hodnotíš a súdiš, ale

kto má čas a nervy na to

počúvať ťa stále.


Poznáš všetky chyby sveta.

Vidíš aj tie svoje?

V hneve sa tíš,

raz to zistíš,

že to nie sú veci dvoje.


Pozeráš sa cez sklo

na svet za oknami.

V istom uhle ale svetlo

občas obraz zlomí.


V takej chvíli hru si zahrá s tebou očný klam,

keď v tom svete za oknami zrazu vidíš seba sám.


Otvoriť sa tomu neboj.

Je to šťastie, dar a nie boj.

Smelo vyzvi zrkadlinu seba,

nech ti zradí všetko,

čo ti ešte zistiť treba.


"Zrkadielko, zrkadielko povedz že mi,

aké mi na sebe stále vadia témy?"

Rozprávka sa skončí dobre,

starý slepáň už len žobre.

Nový človek kráča smelo,

svet ho prijme vrúcne, vrelo.

A na konci zvoní zvonec,

rozprávky je počiatok, nie koniec.

ŠATY

Všade vidíš, všade cítiš

iba temnú budúcnosť.

Presvedčiť chceš všetkých vôkol:

"To je predsa úprimnosť".


Chmúrna myseľ,

v tvári kyseľ.

V slovách mračná prachu,

v srdci guča strachu.


Čo je v tvojej duši,

každý vidí, aspoň tuší.

Čo je vtedy v mysli tvojej,

smrdí ako prepálený olej.


Jak tvoja myseľ, tak tvoje šaty,

fajta je podobná.

Jedno i druhé je lepšie čisté.

Podoba čisto náhodná.


Dáš si ráno čisté šaty a vyrazíš do mesta.

Vykydneš si na ne kečup, zastrelený tankista.


Celý deň ti na tie šaty padá šedý prach

a keď prší, kolo mláky o šaty máš strach.


Keď ťa v parku na ramene označkuje vták,

zostať slušný nie je ľahké, zvládneš to tak-tak.


Večer, hneď jak prídeš domov, dáš tie šaty do práčky.

Nebudeš spať predsa s nimi, ako v miske omáčky.


A keď ráno ideš znova skúsiť šťastie do sveta,

nebudeš si robiť hanbu, pôjdeš v čistom odetá.

Nechceš predsa, aby každý vedel tak,

že ťa včera v parku trafil vták.


Koľko mávaš svoje šaty na starosti,

aspoň toľko dopraj svojej mysli pozornosti.


Nová šanca v nové ráno,

čisté šaty, čistá myseľ.

Pochopil si, áno?


SVORKA

Emócia je ako pes.

Ako bolo na počiatku,

tak je to aj dnes.


Aby nemali sme málo bitiek, bojov,

musíme žiť všetci s celou svorkou svojou.


Svojhlavé psy štekajú aj vtedy keď nemajú.

Aj vtedy keď nemusia, vyšteknúť sa pokúsia.


Také psy ti robia hanbu,

si na posmech, si na srandu.

Keď niekoho pokúšu

budeš platiť odušu.


Všetky účty ty vždy za nich zaplatíš.

Ak ti oni vládnu, v bažinách sa stratíš.


Majú to tak prosto v krvi.

V každej svorke každý pes,

chce byť vždy ten prvý.


No keď pevnú ruku máš,

s nadhľadom sťa z chrbta koňa

svoju svorku ovládaš.

Tvojej vôli poddaní

zostanú ti oddaní.