Sklamali ťa kamaráti neverní?
Nemajú čas vypočuť si
tvoj monológ dôverný?
Hodnotíš a súdiš, ale
kto má čas a nervy na to
počúvať ťa stále.
Poznáš všetky chyby sveta.
Vidíš aj tie svoje?
V hneve sa tíš,
raz to zistíš,
že to nie sú veci dvoje.
Pozeráš sa cez sklo
na svet za oknami.
V istom uhle ale svetlo
občas obraz zlomí.
V takej chvíli hru si zahrá s tebou očný klam,
keď v tom svete za oknami zrazu vidíš seba sám.
Otvoriť sa tomu neboj.
Je to šťastie, dar a nie boj.
Rozprávka sa skončí dobre,
starý slepáň už len žobre.
Nový človek kráča smelo,
svet ho prijme vrúcne, vrelo.
Všade vidíš, všade cítiš
iba temnú budúcnosť.
Presvedčiť chceš všetkých vôkol:
"To je predsa úprimnosť".
Chmúrna myseľ,
v tvári kyseľ.
V slovách mračná prachu,
v srdci guča strachu.
Čo je v tvojej duši,
každý vidí, aspoň tuší.
Čo je vtedy v mysli tvojej,
smrdí ako prepálený olej.
Jak tvoja myseľ, tak tvoje šaty,
fajta je podobná.
Jedno i druhé je lepšie čisté.
Podoba čisto náhodná.
Dáš si ráno čisté šaty a vyrazíš do mesta.
Vykydneš si na ne kečup, zastrelený tankista.
Celý deň ti na tie šaty padá šedý prach
a keď prší, kolo mláky o šaty máš strach.
Keď ťa v parku na ramene označkuje vták,
zostať slušný nie je ľahké, zvládneš to tak-tak.
Večer, hneď jak prídeš domov, dáš tie šaty do práčky.
Nebudeš spať predsa s nimi, ako v miske omáčky.
A keď ráno ideš znova skúsiť šťastie do sveta,
nebudeš si robiť hanbu, pôjdeš v čistom odetá.
Nechceš predsa, aby každý vedel tak,
že ťa včera v parku trafil vták.
Koľko mávaš svoje šaty na starosti,
aspoň toľko dopraj svojej mysli pozornosti.
Nová šanca v nové ráno,
čisté šaty, čistá myseľ.
Chápeš, áno?
Emócia je ako pes.
Ako bolo na počiatku,
tak je to aj dnes.
Aby nemali sme málo bitiek, bojov,
musíme žiť všetci s celou svorkou svojou.
Svojhlavé psy štekajú aj vtedy keď nemajú.
Aj vtedy keď nemusia, vyšteknúť sa pokúsia.
Také psy ti robia hanbu,
si na posmech, si na srandu.
Keď niekoho pokúšu
budeš platiť odušu.
Majú to tak prosto v krvi.
V každej svorke každý pes,
chce byť vždy ten prvý.
No keď pevnú ruku máš,
s nadhľadom sťa z chrbta koňa
svoju svorku ovládaš.
Tvojej vôli poddaní
zostanú ti oddaní.